Rozmýšľali ste prečo vznikajú vpadnuté členky a aké faktory vplývajú na vývoj nôh? Na zodpovedanie týchto otázok som oslovila známu fyzioterapeutku Editku Vlkovičovú, ktorá pôsobí v Trnave, v poradenskom a pohybovom centre Fyziomama. Prostredníctvom viacerých služieb a programov pomáha centrum Fyziomama deťom aj dospelým s rôznymi problémami. Editke ďakujem za ochotu a verím, že v tomto článku nájdete odpovede na svoje otázky. Ak vás niečo zaujíma, čo sa v článku nenachádza, neváhajte sa pýtať 🙂
Čo vplýva na vznik problémov nôh?
Na postavenie chodidiel, stabilitu členkov či spôsob chôdze a samozrejme aj na celkové postavenie a držanie tela, vplýva viacero faktorov. Celkovo úroveň postavenia a fungovania dolných končatín môže ovplyvniť:
- Genetika – tú niekedy neoklameme
- Uloženie v maternici – preto je tak dôležité sledovať nôžky už od narodenia a v prípade akejkoľvek polohovej deformity ihneď riešiť cvičením, masážami, polohovaním
- Zdravotný stav po narodení – prítomnosť zakrvácania, neokysličenia, či inej hoci aj drobnej odchýlky od neurologicky čistého stavu
- Úroveň zvládnutia psychomotorického vývoja – špeciálne presun cez zrelé štvornožkovanie a nákrok cez rytiera (pozn. dieťa sa stavia nákrokom jednej nôžky, ktorá je v kolene pokrčená), obchádzanie, výkrok do priestoru s prenesením váhy s uvedomením zaťaženia päty
- Úroveň zvládnutia spontánnych pohybov na končatinách – drobné pohyby na chodidlách sprevádzajú celý psychomotorický vývoj. Tiež pohyby, asociovaný úchop, spoznávanie nôžky ústami sú dôležité prežitky, ktorých obmedzovanie napríklad predčasným obúvaním bábätiek môže mať neblahé následky
- (Ne)Dostatok samostimulácie chodidiel – vychádza z predchádzajúceho bodu, napríklad aj zaťažovanie akra nohy pri nízkom šikmom sede, ktoré môže byť obmedzené alebo vynechané predčasným pasívnym posadením dieťaťa
- Úroveň citlivosti proprioreceptorov – senzitivita receptorov na chodidle a v kĺboch, schopnosť dieťaťa reagovať na podnety (viac o dôležitosti dostatku podnetov)
- Využívanie pomôcok na pasívnu chôdzu – využívanie chodítka či hopsadla alebo vodenie za ruky
Vplyv má tiež:
- Nosenie plienky – tým nie je myslené ich nenosiť vôbec, len dať priestor prežiť si zaťaženie kĺbov aj bez nej. (pozn. k tomuto bodu dodávam, že u nás to veľmi dobre pomáhalo zlepšiť stav)
- Pohyb obmedzujúce oblečenie – príliš veľa vrstiev alebo vrstvenie pančuchy a ponožky
- Odpozerávanie, schopnosti dieťaťa napodobňovať – dieťa sa často učí práve odpozerávaním, je schopné odkukať a integrovať do svojich pohybov modely nie jemu vlastné. Napríklad aj naše zlozvyky, krívanie, ohýbanie trupu pri chôdzi, sed do písmena W….atď. Preto treba dbať aj na svoje pohybové zdravie
- (Ne)Vhodná obuv alebo predčasne nasadená obuv – prvé topánočky sú vhodné až keď dieťa chodí samostatne v priestore. Prvá obuv by mala byť čo najmäkšia a mala by rešpektovať tvar nôh
- (Ne)dostatok voľnosti chodidla – príliš pevná obuv alebo nadmerné nosenie obuvi, napr. nosenie papučiek doma
- Rôznorodosť povrchov, po ktorých dieťa obchádza, vstáva, chodí
- Množstvo príležitostí na bosú chôdzu a trénovanie rovnováhy
- Množstvo príležitostí na prirodzené pohybové aktivity rôzneho typu – ihriská, preliezky, plávanie, bicyklovanie…
- Množstvo príležitosti na obyčajnú chôdzu – odrážadlá, trojkolky kolobežky sú super zábava, ale nemali by nahradiť základný pohyb, ktorý z nás robí človeka a tým je chôdza.
- (Ne)fungovanie celého pohybového aparátu a pohybových modelov, lebo chodidlá a vpadnuté členky sú často obraz práve stavu tela vyššie
- Cvičenie a podnety na chodidle – úprava svalového tonusu vonkajšími podnetmi, nabúranie nevhodných stereotypov, posilňovanie oslabených svalov a uvoľnenie skrátených
Na(ne)šťastie, nikdy netušíme koľko percent, z ktorého bodu je u daného dieťaťa realita. Preto je veľmi dôležité, okrem toho aby sme deti neporovnávali, aj individuálny prístup u odborníkov ideálne so zhodnotením viacerých faktorov. Hodnotenie z fotiek je v takomto prípade veľmi zavádzajúce.
Protichodné odporúčania
Žiaľ, v praxi dochádza k protichodným odporúčaniam lekárov, jeden odborník diagnostikuje pohľadom ploché nohy, ďalší povie, že sa o ploché nohy nejedná. Iný predpíše na všetko ortopedické vložky. Takým dobrým ukazovateľom, kto „má pravdu“ je za mňa dôkladnosť vyšetrenia. Všímajte si ako vyšetrenie prebieha, či sa diagnostikuje celé telo, či má napríklad odborník podoskop alebo či inými podrobnejšími metódami skúma príčiny problémov, ktoré ako ste sa dočítali, bývajú vo vyšších častiach tela a najmä či a ako skúma funkčnosť chodidiel a ďalších partií. Od odborníka, ktorý pohľadom od stola diagnostikuje plochonožie alebo predpíše ortopedické vložky bez ďalšej terapie, utekajte:)
Na záver
Akékoľvek problémy (vpadnuté členky, vbočené palce – hallux valgus, ostroha…) by sa mali riešiť komplexne. Od dôkladného vyšetrenia celého tela (pretože nohy súvisia s vyššími časťami tela) u skúseného fyzioterapeuta, cez nájdenie príčiny (býva práve často vo vyšších partiách ako sú chodidlá), určenia nápravy vo forme cvikov na danú partiu a celé telo, prípadne korekcie pasívnymi prvkami, až po správne obúvanie, ktoré bude rešpektovať tvar nôh.
Editke ďakujem za odborné vyjadrenie k tejto téme a v prípade ďalších otázok sa neváhajte pýtať 🙂
